Sviatosti a sväteniny: Birmovanie

 

Prihláška

Prihláška kandidáta na prijatie sviatosti birmovania

 

Pravidlá prípravy a udeľovania sviatosti birmovania v našej farnosti

Kto má prijať túto sviatosť?

Kán. 889 - § 1. Prijať birmovanie je schopný každý pokrstený a jedine pokrstený, ktorý ešte nie je birmovaný.
§ 2. Aby niekto mimo nebezpečenstva smrti dovolene prijal birmovanie,vyžaduje sa, aby ak je schopný používať rozum, bol vhodne poučený,riadne disponovaný a vedel obnoviť krstné sľuby.

Kán. 890 - Veriaci sú povinní túto sviatosť prijať v pravomčase; rodičia, duchovní pastieri, predovšetkým farári sa majú starať,aby veriaci boli na jej prijatie riadne vyučení a v príhodnom čase knej pristúpili.

Ako je to v našej farnosti?

Dĺžka prípravy je priamo závislá od osobného záujmu žiadateľa. Nemožno dopredu povedať, ktorý birmovanec kedy prijme túto sviatosť. Odôvodňujeme to vážnosťou tohto životného okamihu, veku a doby v ktorej prežívame svoje kresťanstvo. Táto doba kladie stále väčšie nároky na to, aby každý Ježišov učeník vedel a bol schopný zdôvodniť nádej, ktorú má jedine v Kristovi. Celková dĺžka príparvy je závislá od okolností a je nutné počas nej prejsť cca 45 katechéz. 

Birmovanci sa stretávajú  v určený deň na sv. omši o 18.30. Po nej nasleduje katechéza kňaza a stretnutie v skupinkách. V skupinách po 5 až 10 birmovancov sa usilujú zdieľať svoje názory, učia sa korigovať ich podľa nauky Evanjelia a Cirkvi, učia sa modlitbe a prijímajú sviatosti. Skupiny vedú osvedčení laicki veriaci, naši farníci, ktorí v spolupraci s kňazmi majú úlohu sprievodcov.

Žiadame rodičov, aby sa neusilovali vyvýjať žiaden tlak ani na zodpovedného kňaza, ani na nikoho iného. Príprava je nastavená tak, aby birmovanec prišiel vo viere k osobnému presvedčeniu o svojej príslušnosti ku Kristovi a Cirkvi .

Kto môže byť birmovný rodič?

Kán. 892 - Birmovanec má mať podľa možnosti birmovného rodiča,ktorého úlohou je starať sa, aby sa pobirmovaný správal ako opravdivýKristov svedok a aby verne plnil povinnosti, ktoré s touto sviatosťou súvisia.

Kán. 893 - § 1. Aby niekto plnil úlohu birmovného rodiča, je potrebné, aby vyhovoval podmienkam, o ktorých sa hovorí v kán. 874.(Kán. 874 - § 1. Aby niekto bol pripustený na prijatie úlohy krstného rodiča, je potrebné:

  1.  aby ho určil sám krstenec alebo jeho rodičia, alebo ich zástupca, alebo ak títo chýbajú, farár alebo vysluhovateľ, a aby bol schopný a mal úmysel plniť túto úlohu;
  2. aby zavŕšil šestnásty rok života, ak diecézny biskup nestanovil iný vek alebo ak sa farár alebo vysluhovateľ domnievajú, že z oprávneného dôvodu treba pripustiť výnimku;
  3. aby bol katolík, pobirmovaný a ktorý už prijal najsvätejšiu Eucharistiu, a viedol život primeraný viere a úlohe, ktorú má prijať;
  4. aby nebol postihnutý nijakým kánonickým trestom, zákonne uloženým alebo vyhláseným;
  5. aby nebol otcom alebo matkou krstenca.)

§ 2. Je užitočné za birmovného rodiča vziať toho, kto pri krste prijal úlohu krstného rodiča.

Ako je to s birmovným menom?

Skôr ako pristúpi birmovanec na birmovku je potrebné, aby  si vybral svojho birmovného patróna. Je to niektorý svätý alebo svätá, ktorého pozná a je pre neho vzorom kresťanského života. Tento svätec sa od birmovky stane  nielen jeho vzorom, ale tiež jeho priateľom v nebi, ktorý sa neho u Boha modlí, prosí za neho a pomáha mu z neba. Pri voľbe svojho birmovného mena musím pamätať na nasledovné zásady:

  • Birmovné meno si nedávam podľa svojich príbuzných alebo kamarátov, ale volím si ho spomedzi svätých.
  • Svojho birmovného patróna si nevolím na základe toho, že sa mi páči jeho meno, ale preto, že si beriem poučenie z jeho života (možno mám s ním podobný životný príbeh).
  • Vo voľbe birmovného patróna musím byť slobodný, nik ma nemôže nútiť ani obmedzovať v tom, koho si vyvolím.
  • Skôr ako sa definitívne rozhodneš pre niektorého svätého patróna, prečítaj si jeho životopis.
  • Má to byť iný svätec, ako je jeho krstný patrón.

Na Slovensku je všeobecný zvyk, že si chlapci dávajú mužské meno (patróna) a dievčatá ženské meno (patrónku), hoci v niektorých iných národoch je zvykom dávať si meno i mužské i ženské (napríklad Ján-Mária, alebo Jozef-Mária a podobne). Niekedy si dievčatá zvolia mužského patróna, pričom prijímajú jeho meno v ženskom tvare (napríklad Michaela - patrónom je sv. Michal - archanjel a podobne) (u chlapcov podobne).