Božie milosrdenstvo: Hodina milosrdenstva

Ježiš dvakrát označil tretiu hodinu popoludní, hodinu svojej smrti na kríži, sestre Faustíne a nám všetkým ako hodinu veľkého milosrdenstva pre svet. Všeobecné prisľúbenie platné pre všetkých je formulované Ježišom 10. októbra 1937 nasledovne: „O tretej hodine pros o moje milosrdenstvo zvlášť pre hriešnikov a aspoň na krátku chvíľu sa zahĺb do môjho umučenia, rozjímaj zvlášť o mojej opustenosti vo chvíli zomierania. Je to hodina veľkého milosrdenstva pre celý svet. Dovolím ti preniknúť do môjho smrteľného smútku. V tej hodine nič neodopriem duši, ktorá ma prosí pre moje umučenie ...“ (D 1320).

Ježiš určil tri podmienky, aby modlitby, ktoré prednášame v hodine milosrdenstva, boli vypočuté: v modlitbe sa máme obrátiť na Ježiša, má to byť o tretej popoludní a máme sa odvolávať na hodnotu a zásluhy Pánovho umučenia. K týmto musíme pridať ešte tri ďalšie podmienky. Už z podstaty každej modlitby vyplýva, že jej predmet musí byť zhodný s Božou vôľou. Štruktúra úcty k Božiemu milosrdenstvu si vyžaduje, aby modlitba bola plná dôvery, aby bola vytrvalá, a ak to bude potrebné, aby sa veľa krát opakovala. Rovnako ako ostatné formy kultu Božieho milosrdenstva, aj hodina milosrdenstva si vyžaduje od ctiteľov činorodú lásku k blížnym, teda konkrétne skutky milosrdenstva.

Vo februári 1938, pár mesiacov pred smrťou sv. Faustíny, Ježiš počas jedného zjavenia dal pokyny, ako si má konať hodinu milosrdenstva. Všetkým nám prospeje, ak sa aj my budeme nimi riadiť. Osobitne je Pán Ježiš zdôrazňoval, aby v tejto hodine vyprosovala milosrdenstvo pre celý svet, predovšetkým pre hriešnikov. Povzbudzoval ju k tomu, aby v tejto hodine rozjímala o jeho bolestnom umučení, zvlášť o jeho opustenosti počas zomierania na kríži. Všetkým, ktorí budú rozjímať o jeho umučení,  prisľúbil milosť pochopenia veľkosti tohto utrpenia. Odporúčal vykonať si krížovú cestu, alebo – ak na to nebude dostatok času –na chvíľku navštíviť Ježišovo Srdce v Najsvätejšej sviatosti, prípadne, ak nie je možné ani to, na krátku chvíľu sa pohrúžiť do modlitby (porov. D 1572).

Peter Mášik