Ježiš sa zľutoval nad ním, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: „Chcem, buď čistý!“
(Mk 1,41)
Úcta k Božiemu milosrdenstvu
Medzi rôznymi formami pobožnosti, ktoré nám zanechala sv.Faustína, zaujíma osobitné miesto sviatok Božieho milosrdenstva. Vyplýva to nienatoľko z počtu zjavení, ktoré mu boli venované, ako skôr z množstvaprisľúbení, ktoré Ježiš spojil so slávením tohto sviatku.
Zjavenia o sviatku Božieho milosrdesntva
V pondelok vo Veľkom týždni 17. apríla 1933 dal Ježiš sv.Faustíne poučenie, akým spôsobom sa má uctievať jeho milosrdenstvo, a opísaljej úlohu, ktorú má splniť na sviatok Božieho milosrdenstva – prejsť celý sveta privádzať zomdlené duše k prameňu jeho milosrdenstva.
Keď už bol obraz Božieho milosrdenstva takmer dokončený,uskutočnilo sa výnimočne dôležité zjavenie, ktoré zohralo dôležitú úlohu v stvárňovanípobožnosti. Spasiteľ opäť vyjadril veľkú túžbu, aby sa v prvú nedeľu po Veľkejnoci slávil sviatok milosrdenstva. V ten deň sa má z kazateľníc ohlasovaťchvála Milosrdenstva, ktoré nezastaví nijaká ľudská bieda. Počas tohto zjaveniaJežiš po prvý raz vyslovil veľký prísľub spojený so slávením sviatkuMilosrdenstva : „ Kto v tento deň pristúpi k prameňu života, dosiahne úplnéodpustenie hriechov a trestov .“
28. apríla 1935, na Bielu nedeľu, čiže v prvú nedeľu poVeľkej noci, počas slávnostnej pobožnosti v Ostrej Brame, kde bol vystavenýobraz Božieho milosrdenstva, keď kňaz vzal Oltárnu sviatosť, aby ňou požehnalľud, videla sestra Faustína Ježiša v rovnakej podobe, v akej bol na obraze.Spasiteľ udelil ľudu požehnanie a lúče milosrdenstva sa rozliali na celý svet.Po chvíli svätica počula slová : „ Ten sviatok vyšiel z vnútra môjhomilosrdenstva a je potvrdený v hlbinách môjho zľutovania. Obdrží ho každá duša,ktorá verí a dôveruje môjmu milosrdenstvu .“ Prostredníctvom apoštolky Božiehomilosrdenstva odkázal všetkým ľuďom, osobitne hriešnikom, aby sa nebálipriblížiť sa k nemu.
3. apríla 1937, na vigíliu Bielej nedele, sa Ježišobrátil na Faustínu so žiadosťou, aby tlmočila jeho veľkú túžbu kňazovi, aby nasviatok Božieho milosrdenstva povedal kázeň o jeho nepochopiteľnommilosrdenstve. V ďalší deň Ježiš po tretí raz vyslovil osobitný prísľub –spojený so sviatkom Milosrdenstva, podľa ktorého každý, kto sa vyspovedá apristúpi ku svätému prijímaniu na sviatok Milosrdenstva, získa úplné odpustky.
Posledné zjavenie týkajúce sa sviatku Božiehomilosrdenstva sa odohralo na konci januára 1938. Ježiš požiadal svojudôverníčku, aby povedala ostatným, že sviatok Božieho milosrdenstva vytryskol zjeho vnútra pre potechu celého sveta.
Príprava na sviatok - deviatnik
Sviatku Božieho milosrdenstva má podľa zjavení sestreFaustíne predchádzať deviatnik, ktorý sa má začať na Veľký piatok. Ježišdvakrát vyjadril želania, aby sa jeho snúbenica deväťdňovou pobožnosťoupripravila na túto slávnosť. Svätica nám zanechala prísľuby Spasiteľa určenévšetkým veriacim, ktoré vyjadrujú slová : „ V tejto novéne udelím dušiam všetkymilosti. “
S plnou vážnosťou treba zdôrazniť, že vo svetle posolstvasv. Faustíny Ježišovou vôľou bolo, aby sviatok Božieho milosrdenstva predchádzalanovéna pozostávajúca z korunky k Božiemu milosrdenstvu. Na jej odriekanie sútotiž viazané mimoriadne prisľúbenia. Hoci výsadným časom na jej modlenie súdni medzi Veľkým piatkom a sviatkom Božieho milosrdenstva, rovnako sa možnonovénu modliť aj v inom čase. Ak bude táto modlitba vychádzať z dôverypotvrdenej skutkami milosrdenstva, stane sa skutočným prejavom pobožnosti.
Dejiny sviatku
Na Bielu nedeľu 16. apríla 1944 sa v Krakove –Lagiewnikách po prvý raz slávnostne slávil sviatok Božieho milosrdenstva. Vtento deň krakovský spovedník apoštolky Božieho milosrdenstva o. Józef Andraszvykonal posviacku druhého obrazu Najmilosrdnejšieho Spasiteľa, ktorý namaľovalAdolf Hyla pre kláštornú kaplnku.
Sviatok Božieho milosrdenstva si vďaka rozbehnutým aktivitámskutočne získaval čoraz väčšie uznanie. Arcibiskup Eugeniusz Baziak v menekardinála Adama Sapiehu 14. mája 1951 udelil na sedem rokov úplné odpustkyveriacim, ktorí navštívia na Bielu nedeľu kláštor v Lagiewnikách, čo prispelo kešte väčšiemu rozkvetu úcty k Božiemu milosrdenstvu.
Tento živý rozvoj prerušil dekrét Svätého ofícia z 19.novembra 1958 adresovaný biskupom a všetkým rehoľným predstaveným v ktoromstálo : „ Sviatok Božieho milosrdenstva sa nebude ustanovovať “ O štyri mesiaceneskôr bola podpísaná Notifikácia Svätého ofícia, ktorá zakazovala šírenie úctyk Božiemu milosrdenstvu vo formách, ktoré predložila sestra Faustína.
Až odvolanie spomenutého dokumentu v r. 1978 znamenalonovú etapu v dejinách úsilia o sviatok Božieho milosrdenstva. 23. marca 1993 poľskí biskupi poslali Svätému OtcoviJánovi Pavlovi II. prosbu o ustanovenie sviatku Božieho milosrdenstva.
Korunou úsilia o zavedenie sviatku Božieho milosrdenstva v celej Cirkvi,ktoré trvalo niekoľko desaťročí, bola kanonizácia sestry Faustíny. Nie náhodousa podľa želania Svätého Otca, podobne ako blahorečenie v roku 1993, konala naDruhú veľkonočnú nedeľu. Počas kanonizačnej homílie pápež oznámil, že odterazsa v celej Cirkvi bude tento deň nazývať Nedeľa Božieho milosrdenstva. 5. mája2000 nadobudlo pápežovo rozhodnutie právnu formu. Tak sa splnila vrúcna túžbasestry Faustíny a miliónov ľudí modliacich sa za zavedenie sviatku Božiehomilosrdenstva v celej Cirkvi.