Fara Lúky

Bratia a sestry, prehupli sme sa do druhej polovice Desatora, dnes mámena pláne 6. Božie prikázanie, ktoré máme zachytené v Starom zákone na dvoch miestach v znení: „Nescudzoložíš!“(Ex 20, 14; Dt 5, 18) Katechizmus katolíckej cirkvi uvádzaformulu „Nezosmilníš!“ a Ježiš hovorí: „Počuli ste, že bolo povedané: «Nescudzoložíš!» No ja vám hovorím: Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vosvojom srdci.“ (Mt 5, 27-28) Hoci zdanlivo sa nám v tomto prikázaní iba niečo zakazuje, v prvom rade Boh chce chrániť našu dôstojnosť a intimitu. Ak Boh niečo zakazuje, robí takp reto, lebo on vie najlepšie, čo nám škodí, a čo nás skutočne urobí šťastnými a spokojnými. 

V prve jknihe Biblie čítame: „A stvoril Boh človeka ... muža a ženu ich stvoril.“ (Gn 1, 27) Teda rozdielnosť pohlaví je od Boha, aj samotná sexuálna stránka je dielo Božie. My vieme, že všetko, čo Boh stvoril, bolo dobré. Pri každom stvorenom diele sa konštatuje: „A Boh videl, že je to dobré.“ Len už je potrebné všetko užívať v súlades Božím poriadkom a zámerom. Podobne keď človek vytvorí (vyrobí) nejaký stroj, musí sa tento používať v súlades návodom na použitie. Sexualita je teda Boží dar, a nie hocijaký. Po pude sebazáchovy je druhý najsilnejší práve rozmnožovací (pohlavný) pud. Teda sexualita tvorí podstatný rozmer ľudskej osoby, nie je to len nejaká podružná otázka alebo biologická záležitosť.

Načo nám je sexualita alebo v čom spočíva dobro sexuality? Môžeme vypozorovať a spoznať dva ciele (dve dobrá) ľudskej sexuality: vytvorenie spoločenstva muža a ženy a plodenie detí. Samozrejme (povedané trošku nasurovo) s pohlavnými orgánmi sa dajú robiť aj iné veci, než len tieto dve (spájanie muža a ženy a plodenie), ale práve tu je kľúč na pochopenie témy. Nás zaujímanie čo všetko sa dá robiť s pohlavnými orgánmi, ale čo je v súlade s Božím poriadkom („návodom na použitie“). Apoštol Pavol to vyjadril: „Všetko smiem, ale nie všetkoo soží.“ (1 Kor 6, 12a) My ten Boží poriadok hľadáme a nachádzame vo Svätom písme. A tu nachádzame tieto požiadavky Boha, aby bol sexuálny skutok morálne dovolený: Musím mať spoločníka, ktorý je ľudského druhu a rozdielneho pohlavia. Tento skutok má byť vykonaný prirodzeným spôsobom až do konca alen medzi partnermi, ktorí sú spojení v platnom manželskom zväzku. To je Boží plán s človekom a s ľudskou sexualitou, ako ho máme zachytený v Biblii, ako to učí Cirkev. Hriechy si povieme nabudúce.

Telesný úkon, ktorým si manželia vyjadrujú lásku, znamená využívať tento dar od Boha. Zároveň môžeme povedať, že oni sa navzájom darujú jeden druhému, navzájom sú si darom. Každý dar, ak chce byť opravdivým darom, musí spĺňať nasledovné tri kritériá (podmienky): úplnosť, definitívnosť a výlučnosť. Úplnosť znamená, že sa daruje celá osoba a tá druhá ju celúprijíma. Definitívnosť znamená, že sa nepripúšťa časové obmedzenie daru a výlučnosť, že osoba sa môže darovať v úplnosti len jednej osobe. Hriechy si opäť povieme nabudúce. 

Druhou témou dnešnej katechézy je povolanie k čistote. Čuduj sa svete, k čistote sú povolaní všetci, nielen rehoľné sestričky. Pre istotu dodám, že sa nemyslí čistota, ktorú zabezpečíme čistiacimi prostriedkami, ktoré máme v kúpeľnialebo v kuchyni :) Bavíme sao mravnej čistote. To je čnosť, vďaka ktorej vnímam druhého človeka nielen telesnými zmyslami, ale vnímam ho ako celú osobu. Vidím nielen fyzickú krásu, ale vnímam aj duchovné skutočnosti.„Nečistota“ je jednorozmerný, a teda zredukovaný (obmedzený) pohľad na ľudskú osobu – zaujíma ma iba telo. Úplne najobmedzenejší (a najprimitívnejší) pohľad na človeka je, ak ma zaujíma len jedna časť tela (vieme ktorá)... Krásne si to môžeme ukázať na prvých ľuďoch Adamovi a Eve. Oni na seba hľadeli čisto. Po rajskej záhrade sa pohybovali nahí. Ale keď zhrešili, stratili tento čistý pohľad. „Otvorili sa obomoči a spoznali, že sú nahí. Zošili figové listy a urobili si zásterky. A potom, keď počuli hlas Pána, Boha, ktorý sa zadenného vánku prechádzal po záhrade, skryl sa Adam i jeho žena pred Pánom, Bohom, medzi stromami záhrady. I zavolal Pán, Boh, Adama a povedal mu: «Kde si?» On odpovedal: „«Počul som tvojhlas v záhrade, nuž bál som sa, lebo som nahý, a preto som sa skryl.» Vravel mu: «Kto ťa upozornil, že si nahý?!»“ (Gn3, 7-11a)

Povolaniek čistote sa týka každého človeka, či žije v manželstve,alebo má prísahu celibátu, alebo žije ako slobodný človek, alebo má inú sexuálnu orientáciu. Samozrejme každý stav má svoje možnosti a podmienky, ako realizovať čistotu. Hriechy proti čnosti čistoty si tiež povieme nabudúce.

Trochu iná ako čistota je cudnosť, hanblivosť alebo stud. Je to obranný mechanizmus, ktorý je každému vlastný, a ktorý ma chráni pred zneužitím, chráni moju intimitu. Sú to hranice, ktoré sú prirodzené, a ktoré si každý človek vymedzuje, aby chránil svoju dôstojnosť. Táto schopnosť sa stráca opakovanými hriechmi proti čistote. Vtedy padajú hranice, padajú zábrany, volá sa to vyzývavosť. Človek tak stráca svoju dôstojnosť, dostáva sa „pod obraz Boží“ v zmysle 6. Božieho prikázania.

Bratia a sestry, chráňme si Boží obraz, na ktorý sme boli stvorení, strážme svoju dôstojnosť a využívajme Božie dary v súlade so zámerom Stvoriteľa.