Fara Lúky

Bratia a sestry!

Dnes sme počuli z Ježišovej reči na hore vrcholovú časť. Ak chceme prijať a porozumieť tomuto slovu, asi je nevyhnutné zaujať postoj, o ktorom hovorí sv. Pavol v druhom čítaní: „Ak si niekto z vás myslí, že je v tomto veku múdry, nech sa stane bláznom, aby bol múdry.  Lebo múdrosť tohto sveta je pred Bohom bláznovstvom“.

Na prvý pohľad v nás totiž počuté Ježišove slová môžu vyvolávať otázky typu: Aby som bol svätý, je treba nechať sa ponižovať, zle so sebou zachádzať, nechať sa zhanobiť a zneužívať? Nebude potom vlastne život nemožným? A potom, ja som obchodník, či podnikateľ, manažér, ako potom mám prežiť? Ak by som sa takto správal, je pre mňa nemožné prežiť vo svete, v ktorom sa každý snaží využiť a zhodnotiť aj tú najmenšiu výhodu. A vojak? Ježišovo učenie paralyzuje vojská? A čo má robiť advokát, ak Ježiš povedal: Tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať ti šaty nechaj aj plášť? Toto Ježišovo nariadenie nie je vlastne povzbudením k záhaľke a nezodpovednosti? Ak treba darovať niekomu, kto si chce iba požičať, nebude to začiatok dlhého radu požiadaviek a kresťan potom bude za chvíľu odsúdený aj on žobrať? Takže by sa zdalo, že tí kresťania, ktorí Ježišove slová neberú až tak vážne vlastne zachraňujú situáciu?

Alebo, kto chce žiť skutočne tieto slová, mal by sa zavrieť do kláštora, kde je postarané o podstatné? Alebo reč na hore vyjadruje ideál, vhodný pre ľudstvo z raja, ešte bez dedičného hriechu? Je to teda iba sen o minulosti alebo nádej pre budúcnosť? Alebo má vlastne človeka prinútiť, aby uznal, že tohto nie som absolútne schopný, tento ideál a táto morálka je pre mňa nemožná a nedosiahnuteľná, takže spásu môžem čakať iba a len o Božej milosti? Je to teda akási Božia irónia?

Bratia a sestry! Asi by sme museli prísť k niektorému z týchto záverov, ak by sme reč na hore považovali za zákon, podľa ktorého by sa malo riadiť vonkajšie správanie v každej situácii. Ale nie takto treba chápať túto Ježišovu kázeň! To by znamenalo padnúť do legálneho konformizmu, do zákonníctva, proti ktorému Ježiš tak jasne vystupoval.  Ide tu o požiadavku vnútornej obnovy! Jednotlivé konkrétne príklady sú tu len na to, aby sa vyjasnil pravý zmysel. Tento význam je potom odkrytý samotným Kristovým príkladom. Pozrime si na niektoré udalosti jeho života.

Ježiš Kristus sa nikdy nepodriaďoval túžbam, požiadavkám a modlitbám ľudí. Často im protirečil, často ich odmietol. Nenechal sa napríklad pripútať k jednému miestu, aj keď ho tam absolútne potrebovali, povedal, aj inde musím ísť zhromažďovať ľudí a priviesť ich naspäť domov. Jeden, ktorý ho volá, aby rozhodol jeho spor s bratom o dedičstvo, teda v otázke, ktorá sa tiež týka morálky, počuje od Ježiša tvrdé odmietnutie. Kananejčanke povie na jej prosbu o uzdravenie dcéry: Ja som poslaný len k ovciam strateným z domu Izraela! Mužovi, ktorý ho počas procesu u veľkňaza Annáša udrel po tvári neponúkol aj druhé líce, ale mu povedal: Ak som zle povedal, dokáž to! Ale ak nie, prečo ma biješ? Rovnako neprijímal pokojne a bez obrany ani ohováranie a osočovanie zo strany farizejov a zákonníkov. Odpovedal im s prísnosťou a ostrosťou, ktorá nemala porovnania pred celými zástupmi a nazval ich pokrytcami a simulantmi. Teda aj v tejto požiadavke, ide o vnútro, vonkajšie chovanie musí byť preniknuté vnútornou dispozíciou k zmiereniu.

Ale aj táto má hodnotu len vtedy, ak Božia vôľa nevyžaduje inak. Božia vôľa sa prejavuje aj v profesionálnych - pracovných povinnostiach, v zodpovednosti za ľudí a veci, ktoré nám boli zverené, v prirodzenom morálnom zákone a v požiadavkách, ktoré sú formulované Evanjeliom a učením Cirkvi.

Ani jedno slovo z tejto horskej reči nemôže byť vytrhnuté z kontextu celku a zobrať ju, ako jediné pravidlo. Tak by sme prišli k tej spomínanej nemožnej morálke, pretože život a ľudské spolužitie by sa tak stali nemožnými.  Ak by sme napríklad vytrhli z kontextu vetu, neodporujte zlému, potom by sa museli prepustiť všetci policajti, zrušiť všetky poriadkové a strážne služby, rozpustiť armády, poslať do dôchodku sudcov a právnikov, otvoriť všetky väznice a zrušiť všetky súdne procesy. Ako dôsledok by potom nasledoval triumf zla a Zlého! Veď nie nesprávne sa hovorí, že všetko, čo zlo potrebuje k víťazstvu je, aby dobrí ľudia nič nespravili.

Ak by sme tieto slová dali do kontextu celého Ježišovho hlásania, tak s pomocou Božej milosti je možné ich uskutočňovať, i keď predstavujú prekvapivo vysoký ideál, ktorého naplnenie vyžaduje úplné nasadenie. Žiada sa veľkodušná ochota, ochota darovať sa bez ohľadov, pracovať bez odpočinku, bojovať a nedbať na rany. Je to cesta k oslobodeniu od každej skúposti, od každého egoizmu, od každého „to musím?“, a prekonanie priemernosti a vlažnosti. Je to láska a dobro, ktoré sa šíria, sa darujú, sa obetujú. Je to láska, ktorá  nemá hraníc a nechce mať hranice. Jej hranicami je len jasná Božia vôľa. Ideál vysoký, ktorý sa v plnosti žije v svätých, a tých je, priznajme si, stále menej. Amen.