Kázne: Kázeň » Slávnosť Zjavenia Pána

Milované sestry a bratia!

Bohoslužba slova dnešnej slávnosti Zjavenia Pána – Troch kráľov mala ako prvé čítanie úryvok z knihy proroka Izaiáša. Kontrast tmy a temnoty na jednej strane - „Lebo, hľa, tma zahaľuje zem a temnota pokrýva národy“,  na strane druhej veľké svetlo – „ale nad tebou vzíde Pán a jeho veleba sa zjaví na tebe. Národy budú kráčať v tvojom svetle a králi v jase, čo ti vzišiel.

Toto proroctvo sa naplnilo, keď sa narodil Ježiš v Betleheme. Pred ním bol svet v tme, národy v duchovnej temnote, ľudia žili bez Božieho svetla. V Ježišovi prišlo na zem pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka. Osvecuje túto zem, dáva svetlo všetkým národom a ich spolužitiu na zemi, dáva pravý jas ľudskej osobe, našej mysli a našej duši.

Ako prví ne-židia toto svetlo zaregistrovali a prijali tajomní traja králi. Ich príbeh sme počuli v evanjeliu. Prišli zďaleka vedení svetlom zvláštnej hviezdy. Určite cez mnohé pochybnosti, prekážky a neistoty sa dostali nakoniec až do Betlehema a mohli sa pokloniť Spasiteľovi. Oni, prví traja zástupcovia pohanov. Na nich sa začalo tiež napĺňať proroctvo: „Národy budú kráčať v tvojom svetle a králi v jase, čo ti vzišiel“. Kto by však vtedy mohol tušiť, keď sa títo traja mudrci od Východu klaňali Ježiškovi, kam až sa dostane toto uctievanie Jezuliatka. Vtedy to bolo zastrčený kút rímskej ríše, vtedajším svetom hýbali úplne iné osobnosti a povšimnutiahodné udalosti sa odohrávali niekde úplne inde. A predsa! Súd dejín je jasný: „uctievačov dieťaťa“ z Betlehema stále pribúdalo v dejinách a vďaka evanjelistovi Matúšovi sa už 2000 rokov ľudia dozvedajú o klaňaní sa troch kráľov. A zasa na druhej strane na mnohé z tých vtedy dôležitých udalostí sa zabudlo.

Kto by mohol tušiť, že v roku 2010 rodina „adorátorov Ježiška“ bude rozšírená po celom svete, a vôbec, že tu ešte nejakí ľudia vôbec budú, ktorí sa budú klaňať Ježiškovi. Sú tu, a koľkí! Aj v Petržalke. A nielen tu, ale na celom Slovensku, v každom národe Európy, Afriky, Ameriky, Austrálie a Oceánie aj Ázie. Sme jednou veľkou rodinou, ktorá uskutočňuje to, čo prorocky videl už žalmista: „Budú sa ti klaňať Pane, všetky národy sveta“. A tento proces pokračuje ďalej, ani zďaleka ešte nie je ukončený, bude pokračovať až do konca ľudských dejín.

Troch mudrcov priviedlo do Betlehema k Ježiškovi svetlo tajomnej hviezdy. A čo k nemu privádza nás? Aké svetlo vedie nás? SVETLO VIERY! Tajomné svetlo našej drahej kresťanskej viery! Aj putujeme ako mudrci životom, prekonávame mnohé prekážky na ceste, hádam sa nám aj toto svetlo niekedy načas stratí a sme neistí, hádam sa sami znechutíme a chceme sa vrátiť nazad z tejto púte ...

Učme sa od troch kráľov vytrvalosti, prekonávaniu prekážok a neistôt, pokore pred tajomstvom Jezuliatka a štedrosti voči novonarodenému Spasiteľovi všetkých. Mudrci pochopili, že nie hviezdy určujú osud, ale že je to Boh, ktorý určuje dráhu i osud hviezd. A osud ľudí určujú zasa ich slobodné rozhodnutia.

Kedysi dávno, ešte na úsvite ľudských dejín, zaznela otázka, ktorú adresoval Boh Adamovi: „Kde si?“. Bolo to po hriechu, keď temnota zla zahalila zem, vzťahy človeka a Boha, vzťahy medzi ľuďmi navzájom a tma vstúpila do samotného Adamovho srdca. Hanbil sa a tak začal utekať pred Bohom. On plný tmy, začal sa báť Boha – svetla. „Kde si?“ „Kde si sa skryl?“ „Prečo predo mnou utekáš?“

Bez Krista je človek odsúdený nosiť v sebe tmu a utekať a skrývať sa pred Bohom. Lenže ľudia vždy Boha hľadali a chceli ho nájsť. Ľudia si kládli otázku: „Kde si Bože?“ Položili si ju aj Mudrci a zdá sa že odpoveď na ňu našli keď sa poklonili Ježiškovi. Kiež by aj v našom živote bola stále táto otázka: „Kde si Bože?“. Keď sa cez Vianoce zastavujeme pred jasličkami, v našom duchu alebo aj priamo v kostole či na obraze,  kiežby sme vedeli  zakúsiť a prežiť, že Boh je v tom dieťatku, že to dieťatko je Bohom.

Zjavenie Pána nám kladie veľa otázok: Kam putujeme? A kráčame vôbec niekam? Nestojím vlastne na mieste? Neprestupujem z nohy na nohu? Neuviazol som v slepej uličke? Alebo sa točím v začarovanom kruhu hriechu a neviem sa z neho poriadne vymotať? Komu sa klaniame a pred čím sa skláňame? A čomu všetkému dnes vlastne veríme?

Odpovedzme si každý pravdivo, sám pre seba na tieto otázky. A vykročme! Vykročme, možno trebárs na ďalekú a namáhavú cestu, ale vykročme – bude nás viesť tajomné svetlo viery. Tak ako sa dnes otvárame množstvu, ale množstvu najrôznejších informácií, tak sa otvorme aj hľadaniu a potom klaňaniu pravej múdrosti.

Trom kráľom ukázala a podala Ježiška Mária v prítomnosti sv. Jozefa. Aj nám ho chce Matka Božia podať  aby sme sa mu poklonili, a aby sme si ho s láskou popestovali v našom srdci. Amen.

o. Milan Puškar, farár

Späť na kázne | | Zdieľaj na Facebooku | vybrali.sme.sk Pošli do vybrali.sme.sk