Kázne: Kázeň » Slávnosť Zjavenia Pána

Milí bratia sestry!

Vonkajšie svetlo tajomnej hviezdy a vnútorné svetlo viery priviedlo troch mudrcov z ďalekého Východu až do Betlehema s cieľom pokloniť sa novonarodenému Kráľovi. Aj my sa tu dnes zhromaždili preto, lebo nás sem priviedlo svetlo viery. Filozof Kant napísal, že: „k poznaniu existencie Boha ma viedlo hviezdne nebo nado mnou a mravný zákon vo mne“. To sú dve svetlá: jedno vonkajšie a jedno vnútorné, ktoré vedú ľudí k uznaniu existencie Boha. Ale iba uznať Božiu existenciu je veľmi, veľmi málo. Boh nás pozýva skrze dar kresťanskej viery do živého spoločenstva trvalého dialógu, a odkrýva nám tajomstvá svojho vnútorného života. Od krstu máme svetlo kresťanskej viery, ktoré nás priviedlo ku Kristovi. Aj dnes sme prišli, aby sme mu poklonili, ako Traja králi.

Viera je veľký, nezaslúžený dar. Je to milosť, ktorú sme dostali a ktorú sme si nijako nezaslúžili. Tento dar je spojený so sviatosťou krstu. Je to práve krst, ktorý do duše krsteného človeka zasieva semeno nadprirodzenej viery, povolanej pozdĺž života ďalej sa rozvíjať a rásť.  Môžeme teda právom povedať, že kresťanská viera nám bola udelená v deň krstu.

Vieru sme postupne hlbšie prijímali a chápali s výchovou. Výchova v rodine je taká dôležitá pre rast a dozrievanie v živote kresťana. Viera je však aj naša osobná odpoveď Bohu na jeho neustále volanie nasledovať Krista. Viera je teda živý dynamický pojem. Je to vzťah k živému Bohu. Preto viera buď rastie, ale krpatie. Nedá sa jednoducho nehýbať sa, stagnovať vo viere. Niektorí si to neuvedomujú, a tak vieru stratia, väčšinou postupne, nebadane, akoby úchytkom. Niektorí prežijú väčšie či menšie obdobia svojho života v náboženskej ľahostajnosti, prejdú hlbokou krízou viery, aby potom z rôznych príčin vieru znovuobjavili. Ich viera prejde akýmsi oživením, či už prijatím sviatosti zmierenia po rokoch, alebo vnútorným uzdravením, alebo zakúseným utrpením, keď práve vo viere nájdu silu a odpoveď na otázku utrpenia a bolesti. Niekedy sa stretávame aj s konverziou neveriaceho na vieru, či už postupnú. Alebo náhlu, ktorú by sme mohli označiť pokojne ako zázračnú. Takýchto konverzií je však zvyčajne málo. Sú dôkazom  Božej zvrchovanosti a človekom v konečnom dôsledku Božieho nepreskúmateľného tajomstva zľutovania spásonosného pôsobenia vo svete a v dušiach.

Všetci potrebujeme rast vo viere a posilnenie vo viere. Misionárka lásky, sestra Katheri povedala o viere: „My katolíci chápeme vieru ako nadprirodzenú čnosť vliatu do duše. Táto čnosť je určitou silou, schopnosťou. Napríklad keby sme nemali nohy, nemohli by sme chodiť. Keby sme nemali oči, nemohli by sme vidieť. Bez viery nemôžeme uveriť to, čo je tajomstvom a čo je nad našou schopnosťou chápať. Tajomstvá viery síce nevieme pochopiť, ale dávajú zmysel a ako dospievame, tak by sme nimi mali prenikať, väčšmi im rozumieť, a tak bude pre nás viera čoraz hodnovernejšia. Viera je Božím darom a vzrastá modlitbou, tak ako vzrastá aj nádej a láska. To sú tri hlavné čnosti vnútorného života“.

Prosme o rast našej viery a spolupracujme aktívne s Božou milosťou, ktorú nám Pán dennodenne ponúka. Amen.

o. Milan Puškar, farár

Späť na kázne | | Zdieľaj na Facebooku | vybrali.sme.sk Pošli do vybrali.sme.sk